NEMECKÁ VOJENSKÁ HISTÓRIA
Zbrane |
|
MP-40 Samopal známy pod označením MP-40 patril do radu MP38, MP38/40 vyrábaných nemeckou firmou Erma Werke, ktorú poverila nemecká vláda vývojom nového samopalu. Pri vývoji samopalu dala firma dôraz na jeho jednoduchú výrobu. Počas vojny bolo vyrobených približne milión kusov. Navrhol ho konštruktér Heinrich Vollmer. Samopal je niekedy nesprávne označovaný Schmeisser, napriek tomu, že konštruktér Hugo Schmeisser s jeho vývojom nemal nič spoločné.
Prvý prototyp sa volal MP-38 a bol použitý pri prepade Poľska. Používali ho najmä výsadkári, či velitelia čiat pechoty a prednostne ním boli zásobené jednotky Waffen SS. Pre svoj malý dostrel bol vhodný na boj v mestách a v zákopoch. Jeho nevýhodou bol dlhý zásobník, ktorý neumožňoval streľbu v ľahu.
STG-44 Sturmgewehr v preklade znamená „útočná puška“. Začala sa používať v roku 1944. Navrhnutá bola v roku 1943 a bola použitá ako experimentálna zbraň vyvinutá firmami Haenel a Walther. Pôvodne bola zakázaná samotným Hitlerom, nakoniec však povolil jej používanie. Vtedy sa volala MP 43 (skratka výrazu Maschinenpistole 43 - samopal 43), ale na Hitlerov príkaz bola premenovaná na Sturmgewehr 44. Vojaci si ju rýchlo obľúbili, pretože bola spoľahlivá a mala malú hmotnosť. Bola vhodná tak na boj na malé, ako aj na väčšie vzdialenosti (efektívny dostrel rádovo stovky metrov). Dokopy bolo vyrobených približne 426 000 kusov. Okrem nemeckej armády používali ukoristené kusy aj partizáni a česko-slovenská armáda, po vojne ju používali východonemecké pohraničné hliadky. V roku 1950 evidovala Čs. vojenská správa 20.000 kusov tejto zbrane.
Podľa názvu tejto pušky bol zavedený nový vojenský termín - útočná puška. Dovtedy bol zaužívaný pojem samopal aj pre zbrane používajúce puškový náboj. Podľa jej konštrukcie sa inšpirovali aj mnohí iní konštruktéri pri návrhoch svojich zbraní, medzi nimi aj M. T. Kalašnikov pri konštrukcii AK-47.
MG-42 Na začiatku vojny bolo zrejmé, že široko používaný guľomet MG 34, má síce vynikajúce vlastnosti ale je veľmi nákladný na výrobu a nebude možné ho dodávať ozbrojeným zložkám v dostatočnom množstve. Výhodou konštrukcie bola i možnosť jednoduchým a rýchlym spôsobom vymeniť hlaveň (v priebehu niekoľkých málo sekúnd). Vďaka tomu mohla nemecká pechota viesť podpornú paľbu z guľometov dlhšie ako než ich protivníci vyzbrojení zbraňami Browning Automatic Rifle, Châtellerault LMG alebo DŠK 1938, navyše boli ľahšie ako guľomety Vickers alebo Maxim. Univerzálnosť zbrane sa prejavila i v možnosti použitých zásobníkov alebo nábojových pásov, či rôznych druhov dvojnožiek a trojnožiek. Guľomety tohto typu (MG 81) sa tiež stali hlavnou obrannou zbraňou vojenských lietadiel a vedľajšou zbraňou tankov (MG 34 Panzerlauf). Medzi nevýhody konštrukcie patrila predovšetkým citlivosť na údržbu, predovšetkým zasekávanie v prašnom prostredí a pomerne drahá výroba. Prvým pokusom o zlepšenie bol variant MG 34S. No ozbrojené sily podali návrh na súťaž o novú vylepšenú konštrukciu guľometu. Zúčastnili sa jej firmy Metall und Lackierwarenfabrik Johannes Großfuß AG z mesta Döbeln, Rheinmetall-Borsig zo Sömmerda a Stübgen z Erfurtu. Výsledkom bol veľmi podobný guľomet MG 39, ktorý sa však vyznačoval o niečo odolnejšou a jednoduchšou konštrukciou (asi o polovicu kratší čas výroby) pri zachovaní predošlých kvalít svojho predchodcu. Do testovacej služby sa zbraň dostala ako MG 39/41 v roku 1941.
Po úspešných bojových skúškach sa zbraň začala vyrábať v roku 1942 pod označením MG 42. Kontrakt na jej výrobu získali firmy Großfuß, Mauser-Werke, Gustloff-Werke a iné.
Mauser KAR 98K Karabiner 98k (skrátene Kar98k, K98 alebo K98k) je opakovacia puška nemeckej firmy Mauser, ktorá tvorila hlavnú pechotnú výzbroj nemeckých ozbrojených síl v druhej svetovej vojne. Zbraň používa náboj 7,92 x 57 mm Mauser.
Puška Gewehr 98, predchodca Kar98k, bola nemeckým vojskom používaná už počas prvej svetovej vojny. Jej mierne upravená verzia bola známa ako Karabiner 98b. Napriek názvu táto zbraň mala stále príliš dlhú hlaveň (73,91 cm) a nebola skutočnou karabínou. Skrátená verzia označovaná ako Karabiner 98k (Kurz – krátky) sa začala vyrábať roku 1935. Dĺžka jej hlavne dosahovala 600 mm. Podobne ako jej predchodcovia aj K98k bola známa pre svoju spoľahlivosť, presnosť a dostrel viac než 500 m s kovovým cieľnikom, resp. 1 000 m s teleskopickým zameriavačom (s 8x priblížením).
|
